Máme za sebou prvý okrúhly stôl pre pre samosprávy, vlastníkov pozemkov a zainteresované strany v téme potláčania inváznych rastlín.

Seminár sa konal 28. mája 2026 na mestskom úrade Senica. Pripravil ho Inštitút aplikovanej ekológie DAPHNE spolu a Beleco v spolupráci s mestom Senica.

Cieľom nebolo iba predstaviť problém inváznych rastlín všeobecne. Pozreli sme sa najmä na to, ako sa tieto druhy správajú v konkrétnych typoch biotopov, aké sú možnosti ich manažmentu, kde narážame na praktické problémy a kde je potrebná lepšia koordinácia medzi inštitúciami, vlastníkmi, správcami území a odborníkmi.

Pozrite si prezentácie, ktoré na podujatí zazneli.

Príhovor, Viera Šefferová Stanová, DAPHNE

Invázne druhy: od prázdnej mapy k praktickému zásahu, Ján Šeffer (Daphne)

Invázne druhy rastlín v projektových okresoch Senica a Hodonín - Aktuálny stav, Rastislav Lasák, Jakub Melicher (Daphne)

Výsledky dotazníkového prieskumu – okres Senica, Jakub Melicher (Daphne)

Výsledky dotazníkového prieskumu – okres Hodonín, Libuše Hájková (Beleco)

Legislatíva a povinnosti vlastníkov pozemkov – Slovensko, Martina Gubková Mihaliková (Štátna ochrana prírody SR)

Legislatíva a povinnosti vlastníkov pozemkov – Česko, Tomáš Görner (Agentura ochrany přírody a krajiny)

Príklady dobrej praxe:

Skúsenosti s likvidáciou invazívnych rastlín v Juhomoravskom kraji, Jana Juráková (Jihomoravský kraj)

Príklady z praxe - mesto Senica, Zuzana Slezáková (Mesto Senica)

Problematika inváznych rastlín a spôsoby ich odstraňovania, Martina Kosorínová (Centrum biológie rastlín a biodiverzity SAV)

Likvidácia inváznych drevín v prírodnej pamiatke Bohuslavické stráně, Pavel Marhoul (Beleco)

Na aké rastliny si dať pozor pri nákupe v záhradníctve? A ako sa invázok zbaviť, ak už ich na záhrade máte? Prinášame užitočné rady pre záhradkárov.

O inváznych rastlinách už počul snáď takmer každý. Hovorí sa o nich veľa, ľudia tušia, že sú problémom, a možno aj podvedome chápu, čím sú pre nás nebezpečné. Niekedy ide o priame ohrozenie človeka, ako v prípade boľševníka obrovského, ktorého šťava môže v kombinácii so slnkom spôsobiť bolestivé popáleniny, alebo o vytláčanie pôvodnej vegetácie z našej prírody, ako je to v prípade pajaseňa žliazkatého, pohánkovcov či inváznej zlatobyle. 

O týchto „veľkých strašiakoch“ veľa ľudí aspoň počulo a pozná ich. Málokto však dokáže vymenovať nejaké ďalšie druhy, nieto povedať, odkiaľ a ako sa k nám tieto rastliny dostali, ako sa stali inváznymi a či môžu „vzniknúť“ ďalšie. Odpovede na tieto otázky však skrývajú dôležité poznatky o budúcnosti našej prírody a krajiny. A ak záhradkárčite, mali by ste ich poznať.

Ako sa k nám invázne druhy dostali a prečo na záhradkároch záleží?

Rozlišujeme dva základné spôsoby zavlečenia nepôvodných druhov. Spontánne, keď sa rastliny pasívne šíria ako čierni pasažieri v dopravných prostriedkoch alebo pozdĺž ich trás. Zámerné, keď ľudia úmyselne a cielene premiestňujú rastliny z ich pôvodnej oblasti inde. 

Prvý spôsob je dôsledkom globalizácie, ktorá začala už pred stáročiami, a svojím spôsobom zapadá do prirodzeného chodu prírody. Príkladom je starček úzkolistý, ktorý sa do Európy dostal s ovčou vlnou z Južnej Afriky a po kontinente sa šíri najmä cestnou a železničnou dopravou. 

Druhý spôsob sa už ťažko obhajuje, hoci za ním často stojí ušľachtilý zámer. Môžeme vyčítať rodu Buquoyovcov, osvieteným a vzdelaným ľuďom (okrem iného zakladateľom prvej rezervácie v strednej Európe – Žofínskeho pralesa), že priviezli na územie Českej republiky „orchideu chudobných“, teda netýkavku žliazkatú, ktorá sa neskôr rozšírila aj na Slovensko?

Môžeme vyčítať ľuďom na prelome 19. a 20. storočia, že cielene vysádzali beztvarec krovitý (Amorpha fruticosa), ktorý bol do Európy dovezený ako okrasná drevina a neskôr sa využíval aj na rekultivácie a spevňovanie svahov? Asi nemôžeme, pretože všetko sa dialo v blaženej nevedomosti a v atmosfére nadšeného rozmachu ľudskej civilizácie.

Zo záhrady do prírody

Uplynulo však veľa rokov a dnes už vieme, že exotické rastliny môžu v záhradách roky pokojne rásť, nechať sa ľuďmi ošetrovať a čakať na vhodnú kombináciu podmienok, kedy sa vydajú na svoju cestu do voľnej prírody. Tam budú postupne naberať na sile a agresivite, pretože tu nenájdu prirodzených nepriateľov.

Vieme tiež, že na základe vlastností každej rastliny možno predpovedať jej „invázny potenciál“, hoci to nikdy nemožno povedať na 100 %. Skúsenosti z minulosti nám hovoria, že nás môže nepríjemne prekvapiť, keď nám nejaká „tichá voda“ utečie zo záhrady a zarastie napríklad celé riečne nivy. A napriek tomu sa kvôli ľudskej rozmarnej pýche cielene dovážajú z exotických krajín stále nové a nové rastliny, vo veľkom sa predávajú a pestujú v záhradách.

Bohužiaľ poznáme aj praktiky mnohých záhradkárov – nielen zdieľanie rastlín (napríklad s priateľom na druhom konci krajiny), ale hlavne nedbanlivú likvidáciu zvyškov alebo prebytkov zo záhrad. Hoci sa dnes neustále hovorí o prospešnosti kompostovania, veľa ľudí nechce mať prácu navyše, nechce voziť materiál zo záhrady do obecnej kompostárne v zbernom dvore alebo nechce mať časť záhrady zabranú nevzhľadnou hromadou alebo kompostérom (z ktorého sa v lete môže šíriť nepríjemný zápach).

A tak záhradník radšej naloží rastlinné „prebytky“ a odvezie ich za plot na blízke pole, do lesa alebo k rieke. Odtiaľ sa semená, oddenky alebo iné rozmnožovacie časti pestovaných rastlín ľahko dostávajú do voľnej prírody.

Pozor na ponuku záhradníctiev 

Je alarmujúce, že sa v záhradníctvach stále predávajú mnohé rastliny, ktoré už niekoľko rokov oficiálne figurujú medzi inváznymi druhmi, napr. na zozname inváznych nepôvodných druhov vzbudzujúcich obavy (Európskej) únie, zverejnenom v roku 2016 (nariadenie EÚ č. 1143/2014). Príkladom sú glejovka americká (Asclepias syriaca), bršlenec kruhovitý (Celastrus orbiculatus) alebo „fontánová tráva“  perovec veľkoklasý (Pennisetum setaceum), ktoré bežne nájdete v ponuke rôznych záhradníctiev. 

A pritom pre tieto druhy na „unijnom“ zozname platí zákaz dovozu a prepravy v rámci EÚ, zákaz uvádzania na trh, zákaz držania, pestovania, rozmnožovania a vypúšťania do voľnej prírody.

Čo s tým? 

Ak už vo svojej záhrade pestujete tieto alebo iné invázne rastliny, mali by ste sa ich bezpečne zbaviť. Teda odrezať a vykopať ich skôr, ako sa rozmnožia, a potom ich účinne kompostovať.Nnajlepšie vo veľkej kompostárni, kam sa vozí bioodpad zo zberných dvorov a hnedých smetných nádob a kde sa pri kompostovaní prirodzene dosahujú vysoké teploty, ktoré dokážu zničiť rozmnožovacie orgány rastlín. A ak ich ešte nepestujete, mali by ste sa rozhodne vyhnúť ich nákupu a vysadeniu vo vlastnej záhrade. Nielenže tým splníte predpisy, ale predovšetkým vylúčite ich možné šírenie z vašej záhrady do krajiny.

Nové trójske kone v záhradníctvach?

Okrem týchto druhov, pri ktorých je situácia úplne jasná, existuje ešte mnoho takých, ktoré zatiaľ nenájdete v žiadnom predpise, ale už je o nich známe, že sú invázne alebo sa nimi čoskoro oficiálne stanú. Sú to nielen obľúbené byliny, ako je čistec vlnatý (Stachys byzantina), ale napríklad aj Budleja Dávidova prezývaná aj motýlí ker, čiže (Buddleja davidii). 

Aj tie by ste mali vo svojich záhradách postupne likvidovať a nahrádzať ich najlepšie našimi rastlinami alebo aspoň druhmi, ktoré sú buď dlhodobo overené, alebo takými, ktoré sú síce nové, ale nevykazujú invazívne správanie. Ako vodítko na začiatok vám pomôže český projekt „Pestujte bezpečne, nepodporujte invazívne druhy“. Na jeho webe nájdete pekne spracovanú brožúru, v ktorej sú vymenované, vyfotografované a popísané nebezpečné druhy a predovšetkým ich alternatívy, ktoré môžete použiť vo svojej záhrade.

Autor: Ondřej Peksa, Beleco