Deväť expertov prešlo túto sezónu stovky kilometrov pri mapovaní inváznych rastlín

Zaznamenávali invázne druhy v chránených územiach v okresoch Hodonín a Senica. Ktoré druhy nachádzali najčastejšie?

Experti prechádzali územia európskeho významu (ÚEV) a zvláště chráněná území (ZCHD), ako aj polkilometrovú nárazníkovú zóny v ich okolí. Inventarizácia inváznych druhov bude podkladom pre vypracovanie cezhraničnej Stratégie  manažmentu inváznych druhov. Zároveň plánujeme aj modelové odstraňovanie inváznych rastlín na vybraných lokalitách, aby sme otestovali najefektívnejšie postupy.

Čo sme našli na slovenskej strane

V okrese Senica sme najprv využili ako podklad existujúce digitálne ortofotomapy, na to sme nadviazali terénnym mapovaním. Šesť ľudí nachodilo 430 kilometrov pätnástimi ÚEV a ich okolím, mapovanie sa podarilo dokončiť v siedmich z nich. V rámci projektu ich plánujeme prejsť až 29.

Celkovo bolo zaznamenaných 959 miest výskytu inváznych druhov, pričom prvé tri priečky patrili zlatobyli obrovskej (Solidago gigantea, 362 miest), javorovcu jaseňolistému (Negundo aceroides, 312 miest) a tretia líčidlu americkému (Phytolacca americana, 68 miest).

Experta DAPHNE Rastislava Lasáka pozitívne prekvapilo to, že niektoré územia európskeho významu boli prakticky bez inváznych druhov rastlín. Respektíve sa vyskytovali len na ich okrajoch. Takýto stav bol napríklad v ÚEV Biele Hory, čo je časť Malých Karpát približne Medzi Rohožníkom, Bukovou a Doľanmi.

Naopak, v okolí rieky Morava bola situácia kritickejšia, čo súvisí s tým, že invázne rastliny - a hlavne ich semená - sa šíria práve pozdĺž vodných tokov, ciest či železníc. Mapovanie území pri rieke  Morava však ešte nie je dokončené.

Mapovanie inváznych rastlín na českej strane

V okrese Hodonín mapovali traja experti. Prešli osem ZCHD z plánovaných 28, mapovanie dokončili v čtyroch z nich. Celkovo bolo zaznamenaných 325 miest  výskytu inváznych druhov. Najčastejšie nachádzali lokality s agátom bielym (Robinia pseudoacacia, 188 lmiest), pajaseňom žliazkatým (Ailanthus altissima, 111 miest) a zlatobyľou obrovskou (Solidago gigantea, 67 miest).

Jednou z prvých lokalít, ktoré boli zmapované v tomto okrese, bola prírodná pamiatka a územie európskeho významu Kobylská skála. Oblasť tvorí vyvýšený stepný ostrov, ktorý sa týči nad okolitou intenzívne obrábanou poľnohospodárskou krajinou. Najcennejšou časťou chráneného územia sú suché stepné trávnaté porasty na juhovýchodných svahoch. 

Hoci ide o malú plochu s rozlohou menej ako sedem hektárov, nie je prehnané tvrdiť, že je to raj pre invázne druhy. Nachádzajú sa tu stovky jedincov agátu bieleho všetkých vekových kategórií. Ide o nepôvodný druh s výrazným inváznym potenciálom. Nie je síce zaradený do legislatívnych zoznamov inváznych druhov, no prostredníctvom mykorízy obohacuje pôdu o veľké množstvo dusíka. Takže pod agátmi sa darí nitrofilným druhom a pôvodné druhy sú vytláčané, čo je výrazný problém práve pri stepných či pieskových biotopoch, ktoré tvoria podstatnú časť území, ktoré sledujeme na českej strane.

Rástol tam aj rovnaký počet prevažne mladých pajaseňov žliazkatých (Ailanthus altissima). Všimli sme si aj porasty mechúrnika stromovitého (Colutea arborescens) a netýkavky malokvetej (Impatiens parviflora). Tieto druhy nie sú uvedené ani v európskom zozname inváznych nepôvodných druhov, ani vo väčšine národných zoznamov inváznych druhov SR/ČR. Napriek tomu môžu byť považované za problematické v citlivých biotopoch, najmä na stepiach, lesostepiach a pieskoch. 

V prípade slovenského mapovania sme sa rozhodli do inventarizácie agát biely nezaradiť pre jeho rozsiahle vysádzanie v minulosti, aktuálne rozšírenie a úlohu, ktorú zohráva v lesníctve. Z chránených území je potrebné ho odstraňovať, no pri mapovaní ÚEV v okrese Senica sa mu budeme podrobnejšie venovať len v prípadoch, keď sa šíri do vzácnych nelesných biotopov v rámci chránených území.

Údaje sprístupníme kompetentným inštitúciám

Budúci rok budeme v inventarizácii inváznych druhov pokračovať. Výsledky zverejníme na tomto webe v podobe mapy a dáta sprístupníme aj príslušným úradom a inštitúciám ako sú Štátna ochrana prírody SR, Agentura pro ochranu přírody a krajiny ČR, Jihomoravský kraj či dotknutým samosprávam.

Autorka: Pavla Lényiová