Pohánkovec japonský, český a sachalinský

Pohánkovec (alebo krídlatka), aj dva a pol metra vysoká rastlina, patrí u nás medzi invázne druhy s najvyššou mierou škodlivosti. Vytvára husté a tienisté porasty, ktoré v kombinácii s jedovatými látkami z koreňov a opadaného lístia prakticky znemožňujú rast iných druhov rastlín.

Napriek agresívnemu šíreniu nie je jedovatý – práve naopak. Vo svojej domovine vo východnej Ázii je pohánkovec tradičnou liečivou rastlinou, používanou napríklad na liečbu zápalov, zápchy alebo obličkových kameňov. Zelené jarné výhonky sa dajú kulinársky pripraviť na mnoho spôsobov, recepty na internetových stránkach ich využívajú na sladké dezerty, ktorým podobne ako rebarbora dodáva kyslastú chuť, na prípravu džemov, rôznych druhov želé a mnohého ďalšieho.

Ako tento druh spoznáte?

Pohánkovce sú trvácne byliny s mohutnými dutými stonkami a oválnymi listami (okrúhlymi až srdcovitými v závislosti od konkrétneho druhu), ktoré dorastajú do výšky až 4 metrov. V záhradách aj vo voľnej prírode sú ich husté, nepriechodné porasty pripomínajúce krovie viditeľné na prvý pohľad. V júli až septembri kvitnú zloženými kvetenstvami bielych kvetov.  

Všetky tri druhy možno rozlíšiť predovšetkým podľa tvaru listu: Pohánkovec japonský má menšie listy (5‒17 cm dlhé) okrúhleho až široko trojuholníkového tvaru, na báze kolmo odrezané. Pohánkovec sachalinský má väčšie listy (20‒30 cm dlhé) vajcovitého tvaru, na vrchole zaoblené a na báze hlboko srdcovité. Listy pohánkovce českého sú veľkosťou a tvarom niečo medzi oboma vyššie opísanými rodičovskými druhmi. 

Kde rastie?

Pohánkovce sa stále zámerne vysádzajú v záhradách a parkoch, väčšinu porastov však nájdeme v otvorenej krajine, kde sa úspešne samovoľne rozšírili. Pohánkovce rastú na najrozmanitejších typoch stanovíšť, najviac však tam, kde dochádza k pravidelnému narúšaniu pôdy a porastu. Preto sú viazané na ľudské sídla a najčastejšie rastú na brehoch vodných tokov, pozdĺž ciest a železničných tratí. Nájdeme ich však aj na skládkach, okrajoch lesov, ojedinele v riedkych lesoch, na lúkach a pastvinách.

Pohánkovec japonský je najpočetnejší pohánkovec na území Českej aj Slovenskej republiky, vyskytuje sa po celom ich území od nížin až po podhorské pásmo.

Pohánkovec sachalinský stúpa aj do vyšších nadmorských výšok, na našom území však nie je tak rozšírený.

Pohánkovec český je najodolnejší a najvitálnejší z pohánkovcov na území Českej aj Slovenskej republiky. V súčasnosti nie je tak hojný ako pohánkovec japonský, ale zo všetkých pohánkovcov sa šíri najrýchlejšie a tiež najlepšie odoláva mechanickému odstraňovaniu porastov.

Ako sa k nám dostal?

Pohánkovec japonský a sachalinský boli dovezené do Európy z Japonska a ruského ostrova Sachalin ako okrasné a medonosné rastliny v 19. storočí a čoskoro sa začali spontánne šíriť do okolia. Pre ich rýchly a bujný rast sa pestovali v záhradách ako krycie okrasné rastliny, tiež ako chutná krmovina pre dobytok alebo ako medonosné rastliny, na poľnohospodárskych plochách zase ako ochrana pred vetrom, slnkom a eróziou.

Pohánkovec český je kríženec pohánkovca japonského a sachalinského – v roku 1983 bol tento druh opísaný v okolí českého Náchoda.

Prečo je invázny?

Pohánkovec patrí v čiernom zozname inváznych rastlín Českej republiky do kategórie rastlín s najvyšším stupňom škodlivosti. Jeho invázny potenciál je daný niekoľkými vlastnosťami:

  • Rastie veľmi rýchlo (aj niekoľko centimetrov za deň) a vytvára husté porasty, ktoré úplne vytlačia akékoľvek iné rastliny.
  • Rozmnožuje sa prevažne vegetatívne, t. j. na rozmnožovanie nepotrebuje úspešne kvitnúť a produkovať semená. Stačia len malé úlomky podzemkov alebo stonky, ktorými sa navyše rýchlo šíri, najmä vodnými tokmi alebo ľudskou činnosťou (presunom pôdy atď.).
  • Je veľmi odolný, znáša znečistenie životného prostredia, sucho aj mráz.
  • Má silný koreňový systém, ktorý sa ťažko likviduje.
  • Nemá u nás prirodzených nepriateľov, teda bylinožravce, ktoré by ho redukovali.
Ako sa ho zbaviť?

Najvhodnejšou metódou je aplikácia herbicídu na listy. Vykonáva sa buď formou skorého (koncom mája) alebo neskorého postreku (koncom leta až na jeseň). Skorý postrek môže byť lepšou voľbou z dvoch dôvodov – účinnejšie zabraňuje ďalšej regenerácii podzemkov a spotreba herbicídu je v porovnaní s jesenným postrekom približne polovičná. Viac informácií o likvidácii pohánkovca herbicídom poskytuje napríklad táto česká metodika.

Existujú aj metódy bez použitia herbicídu, tie však pohánkovec skôr len obmedzia v raste, než by ho úplne zlikvidovali, a to len vtedy, ak sa vykonávajú dôsledne a dlhodobo.

Kosenie sa vykonáva optimálne pri výške rastliny 40 centimetrov, a to až osemkrát ročne. Pohánkovec je možné obmedziť pasením a dokášaním. S pasením je potrebné začať skoro, kým sú rastliny ešte mladé a stráviteľné. Naopak vykopávanie a vytrhávanie sa neodporúča z dôvodu vysokej schopnosti regenerácie z úlomkov koreňov.

Pri likvidácii pohánkovca je potrebné mať na pamäti, že aj z malých úlomkov môžu vyrásť ďalšie rastliny a situáciu ešte zhoršiť. Podrobnejšie postupy boja proti tomuto druhu možno nájsť na webe Štátnej ochrany prírody SR a v Štandardoch starostlivosti o prírodu a krajinu AOPK ČR.

Galéria

Kontakt na partnerov projektu

Projekt Vytvorenie stratégie pre manažment inváznych druhov v cezhraničnom regióne SK-CZ bol podporený z Programu cezhraničnej spolupráce Interreg SK-CZ 2021-2027, ktorý je spolufinancovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja príspevkom vo výške 534 495,46 EUR. Viac o programe na https://www.sk-cz.eu/.

linkedin facebook pinterest youtube rss twitter instagram facebook-blank rss-blank linkedin-blank pinterest youtube twitter instagram