Netýkavka žliazkatá

Ide o nenápadnú a na prvý pohľad pôvabnú rastlinu s ružovými kvetmi, ktorá sa však v našej krajine správa ako nepozvaný votrelec. Rýchlo sa šíri pozdĺž riek a vo vlhkých biotopoch, kde vytláča pôvodné druhy a narúša prirodzenú rovnováhu ekosystémov.

Produkuje veľké množstvo semien, ktoré doslova „vystreľuje“ do okolia.

Ako tento druh spoznáte?

Ide o mohutnú jednoročnú bylinu s dutou stonkou a veľkými, jemne pílkovitými listami. Dorastá niekedy až do výšky 3 metrov. Tvorí husté, prepletené porasty. Kvitne od polovice leta až do príchodu mrazov veľkými kvetmi v kvetenstvách usporiadaných v podobe hrozna, ktorých farba sa pohybuje od bielej cez ružovú až po fialovú.

Podľa farby kvetov a celkovej veľkosti sa ľahko odlíši od našej pôvodnej netýkavky nedotklivej (Impatiens noli-tangere), ktorá má žlté kvety a nedosahuje ani jeden meter na výšku.

Kde rastie?

Netýkavka žliazkatá má podobné nároky na stanovište ako náš pôvodný druh netýkavky – netýkavka nedotklivá – aj ako ďalší invázny druh – netýkavka , takže na niektorých miestach môžeme vidieť všetky tri druhy spolu.

Netýkavka žliazkatá je veľmi odolný a prispôsobivý druh, takže úspešne rastie na najrozmanitejších typoch stanovíšť – od zamokrených po suché, od plne oslnených po hlboko zatienené.

Najlepšie sa jej darí na mierne zatienených vlhkých miestach s narušenou pôdou a vegetáciou, najmä na brehoch riek, odkiaľ sa veľmi ľahko šíri pozdĺž toku na ďalšie miesta v povodí.

Nájdeme ju však aj napr. vo vlhkých priekopách, na skládkach odpadu alebo v opustených záhradách. Na Slovensku aj v Českej republike je už hojne rozšírená všade okrem vyšších horských oblastí.

 

 

Ako sa k nám dostal?

Netýkavka žľiazkatá pochádza z riedkych vlhkých lesov západnej časti Himalájí. Do Európy bola dovezená v prvej polovici 19. storočia ako okrasná rastlina. V Anglicku jej hovorili „orchidea chudobných“ a bola obľúbená ako odolná jednoročka, ktorej sa darí v každej záhrade, aj ako medonosná rastlina. Na území SR je v literatúre uvádzaný jej nález k roku 1958.

Čoskoro sa udomácňovať a v súčasnosti rastie takmer v celom miernom pásme severnej pologule. V Čechách sa udomácnila a na území SR je v literatúre uvádzaný jej prvonález k roku 1958.

Prečo je invázny?

Netýkavka žliazkatá v našej prírode vytláča pôvodné druhy. Má mnoho vlastností, ktoré jej v tom pomáhajú:

  • Produkuje veľké množstvo semien, ktoré majú vysokú (až 100 %) klíčivosť.
  • Rozmnožuje sa aj vegetatívne z úlomkov dospelých rastlín, ktoré po zakorenení z odnoží môžu opäť zakvitnúť a produkovať semená. Úlomky roznáša voda a postupne tak zaplavujú celé povodie. Preto je dôležité ju v prírode rozpoznať a obmedziť jej ďalšie šírenie.
  • Semená sa veľmi dobre šíria vodou a pomocou vozidiel (pneumatiky, mechanizácia).
  • Je to najvyšší jednoročný druh našej flóry (s výškou presahujúcou 2,5 metra), takže prerastie a zatieni ostatné rastliny.
  • Je veľmi odolná a znáša veľmi rôznorodé podmienky – plné slnko aj hlboký tieň, suché aj zamokrené miesta.
  • Dospelé rastliny, ktoré odumierajú s prvými mrazmi, vytvárajú po odumretí veľké množstvo biomasy, a tak udržiavajú voľný priestor pre mladé rastlinky netýkavky, ktoré klíčia v nasledujúcom roku.
  • Produkuje jedovaté (tzv. alelopatické) látky, ktoré bránia klíčeniu aj rastu iných rastlín.
  • Ukázalo sa, že je schopná potlačiť aj symbiotické huby na koreňoch susedných rastlín, a tým obmedziť ich príjem živín. Zároveň je vďaka vysokej a rýchlej produkcii nektáru schopná odlákať opeľovače od iných rastlín na seba.
Ako sa ho zbaviť?

Ako najlepší spôsob boja proti tomuto druhu sa odporúča ručné vytrhávanie jednotlivých rastlín aj s koreňmi. Rastliny sú tiež málo odolné voči pravidelnému koseniu alebo spásaniu, pri tomto postupe je však potrebné niekoľko rokov dôsledného opakovania, pretože pokosené netýkavky sa môžu ľahko opätovne objavovať.

Pre všetky spôsoby likvidácie však platí rovnaký princíp, a to zlikvidovať netýkavku ešte predtým, ako zakvitne, aby nemohla kontaminovať prostredie ďalšími semenami, ktoré vyklíčia v nasledujúcom roku (aj nezrelé semená sú totiž schopné po vytrhnutí rastlín dozrieť).

Vytrhanú alebo pokosenú biomasu je nutné dôsledne odstrániť alebo s ňou naložiť tak, aby sa rastliny už nemohli znovu zakoreniť alebo sa úlomky či semená nemohli rozšíriť. Viac na webe Štátnej ochrany prírody SR alebo v Štandardoch starostlivosti o prírodu a krajinu AOPK ČR.

Galéria

Kontakt na partnerov projektu

Projekt Vytvorenie stratégie pre manažment inváznych druhov v cezhraničnom regióne SK-CZ bol podporený z Programu cezhraničnej spolupráce Interreg SK-CZ 2021-2027, ktorý je spolufinancovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja príspevkom vo výške 534 495,46 EUR. Viac o programe na https://www.sk-cz.eu/.

linkedin facebook pinterest youtube rss twitter instagram facebook-blank rss-blank linkedin-blank pinterest youtube twitter instagram