
Líčidlo je trváca bylina, ktorá vďaka svojmu impozantnému vzhľadu a nenáročnosti bohužiaľ zažíva veľký boom v záhradníckych e-shopoch aj v našich záhradách.
Problémom je, že nielen v záhradách, ale aj vo voľnej prírode, pretože jeho šťavnaté, tmavo fialové plody pripomínajúce černice či čučoriedky sú pochúťkou vtákov, ktoré potom svojím trusom roznášajú semená na veľké vzdialenosti.
Na líčidlo americké by sme si mali dávať pozor už len preto, že jeho lákavé plody sú pre človeka smrteľne jedovaté.
Prvé dužinaté a červenkasté výhonky vyrastajú v apríli až máji z mohutného koreňa. Keď rastlina neskôr dosiahne svoju impozantnú výšku približne jeden a pol metra, jej hustý porast širokých vajcovitých listov môže pripomínať ker. Nenechajte sa však oklamať, ide skutočne o bylinu. Od júna do septembra kvitnú hroznovité biele kvety, ktoré postupne dozrievajú do výrazne vínovo-fialových až takmer čiernych súplodí kôstkovín.
U nás sa vyskytujú dva druhy – líčidlo jedlé a líčidlo americké. Líčidlo jedlé má hrozno kvetov aj plodov vzpriamené a plody ryhované (pripomínajúce ostružinu), zatiaľ čo líčidlo americké má hrozno previsnuté a plody hladké (pripomínajúce čučoriedku).
Okrem toho listy líčidla amerického pri rozdrvení nepríjemne zapáchajú. Oba druhy sú kvôli vysokému obsahu saponínov jedovaté – výnimkou sú plody líčidla jedlého, ktoré obsahujú menej saponínov, a tak sa dajú príležitostne konzumovať.
Líčidlo sa pestuje v záhradách, odkiaľ sa šíri pozdĺž ciest a na skládkach, najmä v teplejších oblastiach.
Líčidlo je pomerne svetlomilné, ale dobre znáša polotieň pod kríkmi alebo pri múroch. Na vlhkosť nie je príliš náročné, vyhovujú mu suchšie, ale živinami bohaté pôdy. Mladé rastliny sú však v konkurencii pomerne slabé, rastú hlavne na miestach s voľnou pôdou alebo opadaným lístím a nie sú schopné kolonizovať mačinové trávniky alebo hustú okrajovú vegetáciu.
Divoké jedince môžete vidieť skryté pod kríkmi alebo korunami stromov, ale dokážu vytvoriť aj nápadný podrast v borovicových lesoch, napríklad na juhu Slovenska a čoraz viac aj na juhu Moravy. Druh je schopný vytvárať väčšie populácie, zatiaľ však netvorí uzavreté porasty.
Zatiaľ čo líčidlo jedlé pochádza z juhovýchodnej Ázie, líčidlo americké pochádza zo Severnej Ameriky. Oba druhy sa k nám dostali ako okrasné rastliny, neskôr sa začali šíriť samovoľným rozmnožovaním. Okrem záhradníctva sa v minulosti používali na farbenie svetločervených vín a likérov. Prvý údaj o výskyte líčidla amerického na Slovensku je z roku 1830, o líčidle jedlom z roku 1956.
V súčasnosti je líčidlo zavlečené do mnohých krajín Európy, vo väčšine prípadov ide o tzv. naturalizovaný druh, v niektorých z nich (napr. v Maďarsku) má už status invazívneho druhu.
V európskom kontexte sú oba druhy nepôvodné, ale za agresívnejšie a všeobecne viac invázne sa považuje Phytolacca americana. Oba druhy líčidla, ktoré sa u nás vyskytujú, majú zatiaľ len status nepôvodného druhu. V posledných rokoch však ich počet nebezpečne rýchlo narastá a napríklad na južnej Morave už osídľuje aj chránené územia. Na Slovensku sa šíri v lesoch na Záhorí, aj v tých chránených.
Líčidlo je nenáročná a ľahko sa rozmnožujúca rastlina. Znesie vlhko aj sucho, slnko aj tieň. Aj v našich podmienkach je plne mrazuvzdorná – hoci jej prvý silnejší mráz spáli všetky listy, koreň zostane nedotknutý a na jar opäť vypučí. Jej semená sa zrejme veľmi dobre ujímajú a rýchlo klíčia.
Rozmnožuje sa jednak vegetatívne, keď nové rastliny vyrastú aj z obyčajného úlomku hlavného koreňa, jednak semenami, ktoré vtáky roznášajú aj na veľké vzdialenosti. Záhradkári sami dobre vedia, že tam, kde sa líčidlo uchytí, tam sa agresívne šíri.
Tento druh je teplomilný, takže súčasná zmena klímy v budúcnosti len podporí jeho šírenie, a je tak skôr otázkou času, kedy u nás získa status invazívneho druhu. V niektorých štátoch Európy, ako je Maďarsko, kde je teplejšie podnebie a kde sa mu darí ešte lepšie, sa to už stalo.
íčidlo je vďaka svojmu silnému, hlboko uloženému koreňu veľmi odolné voči koseniu. S jeho odstraňovaním zatiaľ nemáme v našich podmienkach veľa skúseností, ojedinelé zdroje odporúčajú vykopať každú rastlinu líčidla aj s koreňom (pričom je potrebné odstrániť koreň naozaj celý, inak rastlina opäť vyrastie). Pri rozsiahlejších porastoch sa ponúka aplikácia herbicídu postrekom na listy.
Hlavné zásady spočívajú v tom, že treba zasiahnuť pred dozretím plodov. Najdôležitejšie je zabrániť tvorbe a šíreniu bobúľ, ktoré konzumujú vtáky a ďalej roznášajú semená trusom, ako sme písali vyššie.
Mladé rastliny vytrhávať - najlepšie po daždi alebo vo vlhkej pôde, aby sa podarilo vytiahnuť celý koreň. Staršie rastliny vykopať aj s koreňom. Samotné zrezanie nadzemnej časti nestačí, pretože rastlina môže znovy vyrásť z koreňa.
Plodiace rastliny treba likvidovať opatrne. Stonky s bobuľami treba zbierať do vriec a nekompostovať. Cieľom je nerozniesť semená po lokalite.
Chemické ošetrenie sa používa len výnimočne a cielene. Pri väčších alebo ťažko dostupných jedincoch možno zvážiť bodovú aplikáciu systémového herbicídu na list alebo rez, ale len v súlade s platnou legislatívou a charakterom lokality. V chránených územiach, mokradiach a pri vodách je potrebná osobitná opatrnosť.
Lokalitu treba kontrolovať minimálne 2–3 roky, ideálne vždy v sezóne pred dozretím plodov. Nové semenáčiky treba odstrániť čo najskôr.
Líčidlo americké je jedovatá rstlina, najmä koreň a plody. Pri práci treba používať rukavice a zabrániť kontaktu s deťmi, hospodárskymi zvieratami a domácimi zvieratami.
V súčasnej fáze šírenia líčidla je dôležité hlavne neprispievať k jeho šíreniu – odolať lákavým fotografiám a sadeničkám zo záhradníctva, a ak už líčidlo v záhrade máte, nešíriť ho medzi ďalších pestovateľov.
Projekt Vytvorenie stratégie pre manažment inváznych druhov v cezhraničnom regióne SK-CZ bol podporený z Programu cezhraničnej spolupráce Interreg SK-CZ 2021-2027, ktorý je spolufinancovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja príspevkom vo výške 534 495,46 EUR. Viac o programe na https://www.sk-cz.eu/.