
Na rozdiel od väčšiny ostatných javorov rastúcich u nás má tento druh zložené listy, ktoré pripomínajú listy jaseňa.
Podobne ako z javora cukrového, aj z javorovca jaseňolistého sa dá získavať miazga na výrobu javorového sirupu, hoci jej produkuje o polovicu menej.
Strom tvorí veľké množstvo nektáru, preto jeho výsadbu často podporujú včelári.
Letorasty javorovca jaseňolistého sú nápadne zelené a pokryté sivomodrým povlakom, čo je jeden z najlepších rozlišovacích znakov. Listy sú protistojné, zložené z troch až siedmich lístkov, ktoré sú na okrajoch hrubo pílkovité.
Tvorí typické javorové nažky, ktoré spolu tvoria ostrý uhol (do 45°) a rastú v dlhých strapcoch. Často ide o viackmeňový „neforemný“ strom s riedkou korunou, dorastajúci do výšky 10–25 metrov.
Vo svojej domovine aj u nás uprednostňuje vlhkejšie miesta, najmä brehy vodných tokov, lužné lesy a štrkové naplaveniny. Dobre však znáša aj iné podmienky a často sa vyskytuje aj na miestach ako sú okolia železníc, ciest, opustených priemyselných areálov alebo skládok.
V Českej republike sa najviac vyskytuje v teplejších oblastiach (nížiny a pahorkatiny), najmä v oblasti Polabí a na južnej či strednej Morave. Na Slovensku je rozšírený taktiež najmä v južnej časti v okolí vodných tokov, v lužných lesoch a na nevyužívaných plochách.
Pochádza zo Severnej Ameriky, do Európy bol dovezený koncom 17. storočia ako okrasný strom. V českých krajinách bol prvýkrát vysadený v roku 1808 v Hluboši a neskôr v roku 1835 v pražskej Kráľovskej obore (dnešný pražský park Stromovka). Na Slovensku je jeho prvý zaznamenaný výskyt už z roku 1794.
Rastie veľmi rýchlo a je odolný voči mrazu, suchu aj znečisteniu. Jeden strom môže ročne vyprodukovať stovky tisíc semien, ktoré sa ľahko šíria vetrom, vodou aj dopravnými prostriedkami. V lužných lesoch vytvára husté monokultúry a vytláča pôvodné druhy, ako sú vŕby, topole a jelše. Po výrube sa extrémne silno obnovuje z pňov, čím vytvára ešte hustejšie porasty.
Najúčinnejšou metódou likvidácie dospelého javorovca je injekčné aplikovanie registrovaného herbicídu. Po navŕtaní mierne šikmých otvorov okolo kmeňa (s odstupom 5-10 cm) sa aplikuje herbicíd na báze glyfosátu (nezriedený koncentrát alebo čiastočne zriedený do 50%), ktorý strom úplne zničí vrátane koreňov. Na mladšie stromy možno použiť záseky alebo čiastočné odlupovanie kôry, spojené s okamžitou aplikáciou herbicídu do vytvorených rán.
V prípade nutnosti výrubu možno použiť náter herbicídu na čerstvý peň, pri ktorom však môže dochádzať k opätovnej tvorbe výmladkov. Účinná je aplikácia herbicídu postrekom na listy, či už v prípade mladých stromčekov, alebo pňových výmladkov.
Mladé jedince je vhodné čo najskôr vytrhávať alebo vyrezávať, kým sa nestihnú rozrásť a začať plodiť. Pri väčších stromoch možno vyskúšať krúžkovanie –kedy sa dookola kmeňa odstráni kôra a časť lyka, aby sa prerušil prívod živín. Táto metóda je však veľmi prácna.
Účinný manažment preto vyžaduje opakovanú kontrolu lokality a odstraňovanie nových výmladkov a semenáčikov.
Viac informácií o javorovci jaseňolistom, jeho šírení a potláčaní nájdete tu:
https://invaznedruhy.sopsr.sk/negundo-aceroides-moench-javorovec-jasenolisty/
https://invaznedruhy.sopsr.sk/wp-content/uploads/2021/07/Negundo_text.pdf
Projekt Vytvorenie stratégie pre manažment inváznych druhov v cezhraničnom regióne SK-CZ bol podporený z Programu cezhraničnej spolupráce Interreg SK-CZ 2021-2027, ktorý je spolufinancovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja príspevkom vo výške 534 495,46 EUR. Viac o programe na https://www.sk-cz.eu/.