Glejovka americká

Ide o trvalku, 1–2 metre vysokú bylinu. Má tuhé listy vajcovitého tvaru s krátkymi stopkami. Na nerozvetvených, hustých, chĺpkatých stonkách rastú listy v praslenoch alebo protiľahlo. Glejovka kvitne v júni a júli, bielo-ružové kvety sú zoskupené v kvetenstvách po 30–35 drobných kvetov. Semená majú nápadné biele páperie. Pri poranení rastlina vylučuje bielu tekutinu (podobne ako mliečnik). 

V Európe tento druh osídľuje najmä rumoviská, okraje záhrad, železničné násypy, pásy pozdĺž ciest a ďalšie opustené miesta. Vyhovujú mu mierne zamokrené aj suché ľahké pôdy a slnečné až polotienisté stanovištia. Rastie na kyslých aj zásaditých pôdach.  

V Českej republike sa vyskytuje predovšetkým na južnej Morave, kde nadväzuje na početné populácie zo Slovenska a Maďarska. Na Slovensku je rozšírený hlavne v južných oblastiach, keďže ide skôr o teplomilný druh. 

Glejovka americká pochádza z východnej časti Severnej Ameriky. Do Európy bola dovezená v roku 1629 a už v 18. storočí sa dostal na územie Českej republiky (na zámku v Lánech sa pestoval už od roku 1785).  Na území Slovenska bol prvý krát zaznamenaný v roku 1917. 

Tento druh sa šíri vetrom na veľké vzdialenosti vďaka semenám s páperím, ktorých jedna rastlina vyprodukuje približne 1500 kusov. Na krátke vzdialenosti sa aj vo svojej domovine účinne šíri rozrastaním plazivého podzemku. Môže tak vytvárať rozsiahle a nepreniknuteľné porasty.  

Má vynikajúcu schopnosť regenerácie. Miesta s pokosenými rastlinami bez použitia herbicídov masívne zarastajú novými výhonkami. Už týždeň po kosení možno pozorovať až dvadsaťcentimetrové výhonky. V prípade menej vhodných mechanických zásahov, ako je vytrhávanie, kosenie, či oranie, sa glejovka dokáže vegetatívne rozmnožovať vďaka koreňovým púčikom. 

V prípade zisteného výskytu glejovky americkej je potrebné bezodkladne zasiahnuť postrekom herbicídu na báze glyfosátu, ktorý sa aplikuje bodovo na jej listy – najskôr v júni pred odkvitnutím a potom v auguste pred ukladaním živín do koreňov.  

Aplikácia herbicídov je však menej účinná ako u iných rastlín vďaka kožovitým listom a mliečnej šťave, na ktorú sa použité chemické látky prednostne viažu. Je potrebné použiť silnejšiu koncentráciu herbicídu a do roztoku je vhodné pridať zmáčadlo.  

Z mechanických metód je možné na menších plochách praktizovať vytrhávanie, kosenie a sekanie. To je však nutné vykonávať opakovane a niekoľko rokov kvôli húževnatému a rozsiahlemu koreňovému systému glejovky. Ideálne je na súvislých plochách vykonávať súčasne s kosením aj vykopávanie koreňového systému, najlepšie opakovane po 2–3 týždňoch. Existuje však riziko silného vegetatívneho rozmnoženia. 

Počas obdobia dozrievania rastliny sú nápadné mechúriky, v ktorých sa nachádzajú semená. V tejto fáze môže byť kosenie aj mulčovanie rizikové, môže dochádzať k uvoľňovaniu semien z mechúrikov a k ich šíreniu na ďalšie plochy. Rovnako pri vytrhávaní, vysekávaní alebo vykopávaní rastlín s vytvorenými mechúrikmi je potrebné zabezpečiť rastlinné zvyšky tak, aby sa po dozretí semien nemohli dostať späť do prírody. 

 Pri týchto radikálnych zásahoch je potrebné dbať na vhodné nakladanie s kontaminovanou pôdou a odstránenými rastlinnými zvyškami kvôli riziku šírenia semien, koreňov a podzemkov. 

Viac sa o glejovke americkej, jej šírení a potláčaní dočítate napr. tu: 

https://invaznedruhy.sopsr.sk/asclepias-syriaca-glejovka-americka/  

https://invaznedruhy.sopsr.sk/wp-content/uploads/2021/07/Asclepias_text.pdf