Zlatobyľ kanadská a zlatobyľ obrovská

Oba druhy zlatobyle pôsobia na prvý pohľad veľmi podobne – sú to vysoké, bohato žlto kvitnúce byliny, ktoré na konci leta vytvárajú súvislé porasty. Kvitnú od augusta do októbra. Plodmi sú nažky s jemným páperím na okraji. Pre laika sú ťažko rozlíšiteľné, odlíšiť ich možno najmä podľa stonky a podľa prostredia, v ktorom rastú.

Zlatobyľ kanadská má chlpatú stonku s hustými krátkymi chĺpkami. Dorastá do výšky 50 až 150 cm. Rastie na suchších miestach.

Zlatobyľ obrovská má naopak stonku hladkú alebo len málo chlpatú, pôsobí lesklejšie. Byľ je v dolnej časti väčšinou červenkastá. Dorastá do výšky 50 až 250 cm. Rastie na vlhkejších miestach.

Oba druhy sú typické pre opustené miesta, ktoré nikto nekosí alebo sa tam nepasú zvieratá. Zlatobyľ kanadská sa vyskytuje na suchších stanovištiach ako sú rúbaniská, medze, suchšie lúky či okraje polí. Zlatobyľ obrovská je typická pre vlhkejšie biotopy – brehy vodných tokov, lužné lesy alebo vlhké lúky.

Oba druhy sa podľa Štátnej ochrany prírody SR vyskytujú viac-menej už na celom území Slovenska. V Českej republike je situácia podobná, pričom zlatobyľ kanadská je ešte o niečo hojnejší ako jeho sesterský druh, čo potvrdzujú aj údaje z databázy Agentúry na ochranu prírody a krajiny ČR.

Oba druhy pochádzajú zo Severnej Ameriky, kde sú prirodzenou súčasťou ekosystémov. Do Európy boli privezené v 18. a 19. storočí ako okrasné a medonosné rastliny do záhrad, neskôr sa začali šíriť do voľnej prírody.

Oba druhy sa rýchlo šíria – produkujú obrovské množstvo semien (tisíce na jednu rastlinu), navyše sa množia aj plazivými podzemkami. Prevažuje šírenie semenami, ktoré sú ľahké a pomocou páperia na nažkách sú roznášané na veľké vzdialenosti. Semená dokážu dozrieť aj na odtrhnutej rastline, ak je na mieste ponechaná a nedošlo k jej likvidácii.

Majú vysokú ekologickú plasticitu – dokážu sa prispôsobiť suchým aj vlhkým stanovištiam, narušeným pôdam aj miestam , ktoré sú už zarastené inými rastlinami.

Vytláčajú pôvodné druhy – vytvárajú husté porasty (monokultúry), kde iné rastliny nemajú šancu prežiť.

Menia pôdne podmienky – ovplyvňujú mikroklímu a mikroflóru v pôde, čím znižujú pestrosť druhov.

Nedajú sa ľahko vyhubiť – rýchlo znovu vyrastú aj po pokosení.Ako sa ho zbaviť?

Kosenie - najpoužívanejšia metóda. Treba ho opakovať 2–3x ročne – najmä pred kvitnutím (jún–júl) a opäť v auguste až začiatkom septembra. Prvé kosenie oslabí koreňový systém, ďalšie zabráni dozretiu semien. Nevyhnutné je odstrániť pokosenú biomasu. Ak ostane na mieste, živiny sa vracajú späť do pôdy a podporujú opätovný rast zlatobyle.

Vytrhávanie - vhodné pre malé plochy alebo skoré štádiá invázie. Treba vytiahnuť celý koreň – ak sa len odtrhne stonka, rastlina rýchlo zregeneruje. Najefektívnejšie je vytrhávanie po daždi, keď je pôda mäkká.

Mechanická orba / podrezávanie - použiteľné na poľnohospodársky využívaných plochách. Musí sa kombinovať s výsevom konkurenčných druhov, inak sa zlatobyľ rýchlo vráti. Táto metóda je nevhodná v prírodných oblastiach alebo na vlhkých lokalitách, kde môže narušiť biotopy.

Výsev konkurenčných rastlín - napríklad kostrava červená, ďatelina lúčna, mätonoh – ide o rezistentné a rýchlo rastúce druhy, ktoré znášajú aj menej priaznivé podmienky. Cieľom je vytvoriť trvalý vegetačný kryt, ktorý zlatobyľ postupne úplne vytlačí z priestoru.

Pastva - spásanie ovcami, kozami alebo hovädzím dobytkom – najmä mladých výhonkov zlatobyle. Ide o dlhodobý a ekologický manažment, ktorý je účinný najmä na väčších plochách.

Chemické postreky (len výnimočne) - používajú sa len v prípadoch, keď nie sú iné možnosti, a vždy s veľkou opatrnosťou. Nevhodné v prírodných oblastiach a chránených územiach, kde môžu poškodiť aj pôvodnú vegetáciu. Ak sa použijú, musia byť v súlade so schválenou registráciou a pod odborným dohľadom.